SÚ PLNÍ MLADÉHO VÍNA

            V tieto dni čítame, že tí, ktorí boli svedkami zoslania Ducha Svätého na apoštolov, žasli a pýtali sa, čo to má znamenať, ale niektorí hovorili: „Sú plní mladého vína.“
            Pôsobenie Ducha Svätého naozaj môže pripomínať účinky vína. Ak človek používa víno správne a pokiaľ tento dar nezneužíva a nenadužíva, potom víno uvádza človeka do stavu povznesenia. Prehlbuje dar komunikácie, humoru, uvoľňuje, vedie k tancu a spevu – skrátka dáva človeku iskru – to, čomu Francúzi hovoria esprit – duch.
            Položme si teraz otázku: kedy naposledy si ľudia mohli pomýliť Cirkev so spoločnosťou rozjarenou mladým vínom? Či nie sme naopak až príliš pochmúrne triezvi, upätí, vyprahnutí a suchopárni, smutní a ťažkí – skrátka bez iskry Ducha?
            Kedy naposledy sa teda naša Cirkev podobala spoločnosti rozjarenej mladým vínom? Možno v čase, keď vystúpil svätý František so svojou vnútornou slobodou a humorom. Alebo v blízkosti svätého Filipa Neriho, ktorý hovorieval: „Strácaš humor, potreboval by si sa dobre vyspovedať a zažiť nejaké poriadne exercície.“
            Ako to však je s nami? Ako často aj my uvádzame našich blížnych do tajomstiev radostnej zvesti tak, že sa na nich permanentne tvárime akoby sme práve poraňajkovali dve studené krysy?
            Nemyslite si teraz, že toto je agitácia pre nejaké charizmatické ejchuchu- aleluja! Nie! Len keby sme tak chceli prejsť od vonkajších vecí našej viery hlbšie dovnútra...
            Prosme v tento svätodušný čas o onú vnútornú slobodu a radosť, ktorá i do vyprahnutých a šedivých krajín sveta i do zatuchnutých kútov Cirkvi prináša lúč Svätého Ducha. Je veľmi preveľmi potrebný.

                                                                                     (zdroj: Tomáš Halík: Oslovit Zachea)